yettinka

hmm objať človeka znamená dôveru, keď objímaš cítiš tlkot srdca je Ti blízko zraniteľné vnútro objímaného, oddáva sa Tvojim pocitom, vnímaš svet z náručia toho druhého, vnímaš svet očami toho druhého, pri objatí padáš s niekým do brány šťastia, je to príjemné a je to nádherné, keď objímaš dieťa je to akoby si vinula k sebe kúsok seba svojej podstaty, svoje vnútro, keď objímaš ženu/priateľku je to akoby si sa delila o svoje šťastie a radosť, a keď objímaš muža, a on objíme teba je to to chvenie, to vzrušenie a naplnenie prázneho miesta kam patrí on. Yettinka, objatie je k životu treba, je nevyhnutnou súčasťou vlastného chápania seba. :-) Krásne to máš spísané, Tvoj pocit treba pretaviť do skutočných rúk.. už sa netreba brániť, treba to skúsiť a konenčne začať žiť. A keď toto píšem celá sa trasiem, keby si tu bola pri mne objímem Ťa.

tak sa tomu hovorí... keď trepocú krídlami...

pokiaľ neplačeš je to ok...

a čo iné dotyky? nielen dotyk muža...

môj otec Zuzku najradšej hladkal po hlavinke...dodávalo mu to energiu a chuť... v pôrodnici, keď sme kupkávali ratolesti svoje, bolo počuť samé cmukanie, každá sme si to svoje mláďatko olizovali ako mačiatka...mňam, to je strašná dobrotka. Aj nosiť to v náručí, stískať, až musíš dávať bacha, aby si to nerozpučila. A vyčuchávať...tej vône sa nedá nasýtiť....a Mikinko, tak každá žena by mala mať aj syna, aby spoznala čistú lásku chlapca. Tie úprimné ručičky, keď ťa objímu..
..no a ešte mám na objímanie hava Maťku...keď si ľahne vedľa mňa, berie zo mňa smútok, zohrieva...:-)

Dotyk?
A ktorý?
Muža, ženy,
alebo detí? každý z nich je neopakovateľný, srdce ti buší pri každom ak miluješ
a každý si treba vychutnať . Mata hari to pekne napísala treba si to užívať , vôňa bábätka je neskutočná,pekná báseň

každý, pre mňa je každý zatiaľ cudzí...snažím sa nájsť, to, čo mala som už poznať...

tak v tejto otazke mozem sluzit,je to fasa,very fasa:-)...je vela druhov objati...prave mi napada,co by som robila,keby som bola bez nich...asi by som uschla. myslim,ze je to silne dobijajuca zalezitost,dokaze sprostredkovat komunikaciu energii. baby ti to tu krasne popisali.nikdy nie je neskoro zacat,tak hladaj,zistuj,patraj...

viem a patrí im za to vďaka.. snažím sa a tápem, stále niekde okolo toho... zatiaľ odháňam strach... znie to smiešne, ale robí mi problém niekoho objať...

neznie to smiesne,znie to smutne.apropos,to nie je len tak,niekoho objat,alebo nechat sa objat.mna objimali od malicka,tak v tom celkom viem chodit.chcela som ti napisat,ze je to spontanna zalezitost,ale pre cloveka,ktory zvyknuty nie j,to asi nie je,pretoze aj ked taka spontanna situacia nastane,zrejme este existuje bariera zabrany,ktora ti impuls nedovoli dokoncit.mam priatelku,ktora mala sialenu mamu a nikdy sa s nou nemaznala,ani neobjimala.je to deficit jak svina,pretoze hoci ona je v poriadku,je tym postihnuta.ma malicku dcerku a nevie sa jej dotykat,ani ju objimat.pritom to dievcatko je tak chtive dotykov a objati,ze sa vzdy prilepi na mna,alebo ostatne kamaratky a radostne,az hladovo si tieto veci uziva,akoby ich stosovalo do zasoby.myslim,ze to mame vrodene,urcite aj ty,len musis hladat "svojich" ludi a otvorit sa im,ked ich najdes.prestat sa bat,skus to,bude to adrenalin pre teba:-)

podelim sa o zazitok. na jednom vycviku nas so zaviazanymi ocami rozsadili na zem na koberec do dvojic - muz a zena. nevedeli sme co sa deje a aka to bude uloha. mali sme sa dotykat jeden druheho. ja som nemala a nemam problem s dotykmi. dotykala som sa jemne niekoho, opatrne a citlivo, na tvari, na ramenach, na rukach, koncekmi prstov aj celou dlanou. skumali sme jeden druheho. on bol velmi opatrny a jemny. moj partner v tejto ulohe mal problem s dotykmi ale dozvedela som sa to az po skonceni ked sme sa delili o zazitky. povedal, ze ked pocul co mame robit, tak jeho jedinym zelanim bolo aby som ja bola jeho partnerom. bal sa. vedela som ho pochopit. mam skusenost s rodinou manzela, ale tiez sme to vsetci casom zvladli.
v objati a dotykoch manzela nachadzam oporu a istotu, ziadostivost a tuzbu, nehu a pozornost.
v objati a dotykoch mamicky citim hlboke nekonecne teplo, istotu, jej ruky obvijaju a citia kazdu moju bunku a je to vzajomne.
objatie otca je silne a pevne, zaroven nezne a opatrne ako keby drzal nieco krehke v svojich velkych dlaniach.
objatia a dotyky priatelov su podporujuce, odovzdavajuce a prijimajuce, plne dovery.
nemam deti.
ale mam psika a jeho bezhranicna dovera a odovzdanost nedaju sa prejst bez pohladenia, objatia. dal mi vela, bol pre nas s manzelom v tazkich chvilach prostrednikom. vtedy dotyky a pohladenia stvornoheho milacika neverbalne odzrkadlovali nase tuzby a ocakavania a nas znovu priviedli blizsie k sebe.
velmi ti zelam zazit aspon nieco z toho, najradsej vsetko. a zacat nikdy nie je neskoro. posielam ti slnecne priatelske objatie :)

zažila som také školenie... mala som právo tú aktivitu ukončiť...nevedela som o čo pôjde...tú aktivitu ukončila kamoška, moja bútľavá vŕba,prišla za mnou a povedala jednoducho nerob to.. neprišiel ten čas, ešte na niečo také nie si pripravená... ja dnes viem, že mala pravdu.... trvalo daľšie tri roky, kým som jej dovolila, aby ma objala...

závidím ... závidím deťom ich objatia rodičmi...

velka vec... kazdemu sa nedostane vsetkeho...ale stale mas sancu dostat sa k tomu.niekomu to naserviruju,iny sa pre to musi naciahnut. je to na tebe.kukni len kolko virtualnych objati si dostala:-) ovela viac ako ja...musim sa kuknut na svoj blog,ci ma tam niekto nestiska:-)

držím palce, aby si vedela, aké to je ;)

fuuuuuu predýchawam!

ja predýchavam veľa vecí, mám pocit, že toto tu je len zlomok...