Plačeš.
To, ale ja nechcem.
Tvrdíš, že je to tým,
že poznáš ma
cez tie drobné blogové písmená...
Cez drobné písmená,
ktoré opisujú mňa a moju dušu.
Možno vieš o mne viac,
ako všetci, čo mne na blízku sú...
Plačeš, vraj nemám si to tak brať,
neberiem,
len chcem ťa vidieť sa zase smiať.
Vedieme slovné vojny a ťažké nočné úvahy,
kto z koho,
nikto nie je víťaz,
hrajeme len o body...
Kto je víťaz,
netuším,
či ty, večný romantik,
či ja keď ti tie romantické úvahy svojim pesimizmom kazím...
Píšeš že má ten príbeh silu,
neviem,
je o mne a o tom, že nemám vždy silu...
Plačeš,
to ale ja nechcem,
tvrdíš, že je to tým,
že poznáš ma.
Píšeš, že plač pomáha,
ale napriek tomu,
som radšej keď usmievaš sa
a dodávaš mi silu...
Chcem vidieť tie tvoje oči,
smejúci sa pohľad
a srdce čo sa teší...
Tak teda neplač,
Usmej sa radšej,
chcem ťa tak stretnúť
a mať ešte radšej...
Kvôli mne neplač...
13.08.2009 05:50:50
a ďakujem, Ty vieš, že to patrí práve tebe :-)
Komentáre
yettinka
yettinka :)
vysmiate ránko prajem,
Matahari,
Ahoj Dius,
a toto plati isto aj opacne, ze? :)
smejúci sa pohľad
a srdce čo sa teší...
:-) usmievam sa
je neuveriteľné
clockwork
Z ara,
orava,